Mesto Záhreb

Mesto Záhreb

Rakúsko-uhorské dedičstvo sa v Záhrebe dá cítiť v každom kúsku jedla: granadírsky pochod, chutné jedlo z cestovín s cibuľou a syrom, kajzeršmarn, originálny dezert s karamelizovanými palacinkami, kapustné fliačky, alebo morka s cestovinami mlincima. Určite ochutnajte záviny, čerstvú smotanu a syr, šišky, medovníky a perníky...Nádhera! A nezabudnime, v Záhrebe môžete vždy ochutnať aj najlepšie chorvátske vína.

Šišky

Kapustné fliačky

Morka s cestovinami mlincima

Stredisko gastronomickej mapy Chorvátska

Záhreb je predovšetkým strediskom všetkých chorvátskych regionálnych gastronómií a je často výberom toho najlepšieho z každej z nich. Je to vidieť na 13 záhrebských väčších a desať menších tržniciach a hlavne na tej centrálnej, ktorá sa volá Dolac. Je výborne umiestnená na vyvýšenom mieste, iba niekoľko krokov od hlavného mestského námestia, Námestia bana Jelačića, a ešte bližšie ku katedrále.

 

Dolac je v každom pohľade najreprezentatívnejšou chorvátskou tržnicou. Živosť Dolaca je staršia aj od neho samého. Ešte od XIX. storočia tu prebiehala živá diskusia, často aj tvrdá hádka o to, že kde Záhrebčania postavia hlavnú tržnicu, ako bude vyzerať, kto ju postaví, kto sa o ňu bude starať, a kto ju bude používať. V Záhrebe sa po storočia obchodovalo vonku za prísnych pravidiel. Predpisy z roku 1425 ešte presnejšie ako dnes nariaďovali a regulovali obchodovanie s čerstvou rybou. Rybám, ktoré boli dlho vystavené a nepredané, neúprosní trhoví inšpektori tých čias odrezali chvosty, a tak z nich urobili druhotriedny tovar.

 

Z histórie Dolaca, z prvej iniciatívy pre postavenie hlavnej tržnice do finálneho otvorenia v roku 1930 by sa mohla napísať napínavá škandalózna kronika, ktorá našťastie skončila happy endom. Dnes sú podzemné aj nadzemné časti na dvoch úrovniach prechodné, prehľadné a logicky organizované. Ponuka Dolaca odráža predovšetkým regionálnu sezónnu výrobu jedál. Tým najzaujímavejším v tomto bohatom výbere jedál sú suroviny malých poľnohospodárov a rodinných domácností. Aj keď ekonomická logika hovorí, že by sa malí výrobcovia mali združiť, aby prežili pred náletom lacného tovaru zo svetového trhu, gastronomická logika hovorí, že malí výrobcovia sú výborným podnetom pre kvalitnú a výnimočne vysokú gastronómiu. Tovar na Dolacu je niekedy drahší ako na iných chorvátskych tržniciach, no to je logické: regionálne tržnice väčšinou zásobujú miestni pestovatelia, ktorí do Záhrebu prichádzajú ponúknuť svoje najcennejšie suroviny a pochváliť sa nimi.

 

Miestom stretnutia kuchárskych hviezd Záhrebu je každodenne na Dolaci. Výber najlepších surovín v optimálnom momente sezóny je základné umenie gastronóma, na čom sa všade vo svete zakladá špičková kuchyňa.

 

S Dolaca odchádzajú kuchári do svojich reštaurácií, kde ponúkajú regionálne špeciality, predovšetkým dalmatínske, ale aj istriánske, slavónske, zagorské, prigorské, najlepšie ličské a goranské jedlá, ale aj z niektorých chorvátskych spoločenstiev mimo Chorvátska, obzvlášť hercegovačké a iné regionálne, napríklad bosanské špeciality. Ryba v záhrebských reštauráciách je často rovnako čerstvá ako v tých dalmatínskych, sezóna ostrovnej jahňaciny začína v Záhrebe, prvé jesenné biele hľuzovky sa rovnako netrpezlivo čakajú v Záhrebe ako aj v Istrii, výber výborných salám kulen pravidelne prichádza na vybrané záhrebské miesta, a špeciálne gastronomické týždne sa venujú ustriciam zo Stonskeho zálivu a Limskeho kanálu, keď sú na vrchole sezóny, na jar, na deň sv. Jozefa.

 

Záhreb si zachováva aj svoju autentickú, takzvanú purgerskú kuchyňu. Ona je historickým sedimentom rakúsko- uhorského kultúrneho dedičstva. Niektoré nemecké výrazy, rakúske lokalizmy, a aj maďarské názvy sa ešte aj dnes používajú. Grenadir marš (Grenadir Marsch, cestoviny s cibuľou a zemiakmi) a kajzeršmarn (Kaiserschmarn, cukrovinka z cesta pre omeletu) sa niekedy objavujú na jedálnych lístkoch záhrebských reštaurácií, ktoré sa pokúšajú plaviť po nostalgických purgerských vlnách.

Gastronomické

Regióny

Croatia Feeds