Slavónsko
Ozveny tradície
Slavónia je područie legiend, ktorých mýty a tajomstvá sa prenášajú z pokolenia na pokolenie. Slavónci sa kŕčovite držia tradícií, ako sú oslava žatvy, národné kroje a populárna miestna hudba.
No oni sú aj pohostinní domáci, vždy pripravení na priatelenie sa pri poháriku jedného z kvalitných vín vyrobených vďaka plodnej zemi a pri ochutnávke nejakej z mnohých štipľavých domácich špecialít ako sú čobanac alebo rybací paprikáš.
Kam ísť
Cesty panónskeho mora
Niekedy neprehľadné šíre modré more má dnes zlatú farbu a jeho ostrovy sú dnes zelené hory. Z veľkej vody zostali iba mušličky v úrodných nížinách slavónskeho poľa. Avšak tri veľké rieky Sáva, Dráva a Dunaj obklopili túto oblasť a človek vedel, že v hojnosti prírody tu bude mať svoj domov. Dávno zmiznuté Panónske more predsa len zanechalo slaný prameň v Bizovaci, ktorý s teplotou do 96 °C patrí medzi veľmi ojedinelé úkazy v Európe. Vyzývavá okolitá príroda sa páčila šľachte, ktorá si tu stavala zámky, a užívala si lov, rybolov a vynikajúce víno, ktoré sa pilo aj na európskych dvoroch a kráľovských korunováciách. Známe sú vínne pivnice v Iloku, Kutjeve a Belji. Dnes si aj vy môžete užívať čaro dávnych čias. Po Cestách Panónskeho mora objavíte krásne piesne tejto oblasti so zvukmi tambury, a na početných folklórnych slávnostiach uvidíte veselé sprievody ozdobených mládencov a dievčat v pestrých krojoch, kde mládenci nosia šokacké klobúky a dievčatá zlaté dukáty. Vinkovci – mesto s najdlhšou kontinuitou života v Európe.
Kopački rit
Prírodný park Kopački rit je výnimočná močiarna rezervácia, je jedným z najväčších neresísk rýb v strednej Európe a je aj dôležitou ornitologickou oblasťou.
Papuk
Výnimočnosť geologickej, biologickej a kultúrnej identity robí z Prírodného parku Papuk jediný geo park v Chorvátsku, ktorý je na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Archeologické nálezisko Vučedol
Archeologické nálezisko Vučedol sa nachádza pozdĺž rieky Dunaj, 5 km po prúde od Vukovaru a je jedným z najdôležitejších miest eneolitu.
Djakovská katedrála
Najmonumentálnejšou sakrálnou stavbou v Slavónii je Djakovská katedrála zasvätená sv. Petrovi, o ktorej sám pápež Ján XXIII. povedal, že je to najkrajší kostol medzi Benátkami a Carihradom.
Hrad Odescalchi a stredoveké hradby v meste Ilok
Nad Dunajom sa týčia hradby pevnosti a hrad kniežaťa Odescalchi, s renesančnou parkovou architektúrou, kostolom a kláštorom svätého Ivana Kapistrana. Tvoria časť dobre zachovaného mestského komplexu najvýchodnejšieho chorvátskeho mesta Ilok.
Karanac - Etno dedina
aranac vyžaruje atmosféru nejakej vzdialenej, historickej doby, keď každý dom mal svoj vlastný príbeh, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu zachovávajúc originalitu a štýl života, ďaleko od zhonu mesta.
Kutjevo
Kutjevo – vinárska metropola kontinentálneho Chorvátska. Mestečko leží v úrodnej Požegskej "zlatej" doline, na južných svahoch pohorí Krndija a Papuka, v úzkej doline riečky Kutjevčanka.
Osjecka Pevnosť
Romantické staré centrum mesta dostáva svoj tvar začiatkom barokového 18.storočia, dokonale spája vojenskú pevnosť s organizovaným mestským životom.
Pevnosť Brod a františkánsky kláštor v Slavónskom Brode
Pevnosť Brod z 18. storočia je jednou z najväčších pevností v Chorvátsku.
Štátny žrebčinec „ergela“ lipicanov Đakovo
Názov „ergela” sa prvýkrát spomína v roku 1506, aj keď bol žrebčinec založený ešte v 13. storočí.
Vinkovci – hlavné mesto Šokadie
The city of rich history, culture, architecture, folklore, traditions and customs. The continuity of settlement over more than 7000 years is very rare even in European terms.
Slavónsko so širokými nedohľadnými zlatými rovinami vynárajúcimi sa z plodnej Panónie, zavlažované mocnými tokmi vodnatých riek, naplaveninovými úrodnými poliami, z ktorých vznikli lesy stáročných stromov robustného duba letného (Quercus robur) a pohostinným domovom vyše dvoch tisícok biologických druhov, je úrodným kusom zeme, ktorú ľudské ruky obrábajú už vyše 8 tisíc rokov. Odkedy ju v Pleistocéne opustilo Panónske more, niekdajší ostrov Papuk sa stal horou, ktorá nám odhaľuje najstaršie sklané útesy v tejto časti Európy ako aj metamorfné horniny z Paleozoika—plné svedkov, ktorí dnes radi porozprávajú niečo z geologickej histórie Zeme. Plodná slavónska rovina sa vynorila z hlbín Panónskeho mora, na dne ktorého čakala takmer 10 miliónov rokov, a čoskoro potom rozkvitla na zasľúbenú zem.
V prvých storočiach nášho letopočtu patrila k územiu Rímskej ríše, s dvoma cestami, z ktorých prvá viedla do Osijeku a východných provincií, a druhá spájala kúpele Aquae Balissae — dnešný Daruvar s plodnými a vinorodými krajmi Požegy, Đakova a Vinkoviec. Slavónsko je aj krajinou ktorá rímskemu impériu dala dvoch cisárov: schopného, odvážneho a nebojácneho Valentiána I. i jeho brata Valensa.
Oslavujúc ju ako obilnicu, ale aj ako vinorodé kraje, spomedzi ktorých sa obzvlášť vyníma kutjevacká vínna oblasť s jednou z najstarších európskych vínnych pivníc, Rimania ju nadšene volali Vallis Aurea (Zlatá dolina).
Neváhajte a vydajte sa po cestách, po ktorých momedzi povznášajúce mestá so stredovekými pevnosťami, kláštormi a barokovými palácmi, ako sú Osijek, Vinkovci, Požega a Slavónsky Brod až po Vukovar a Ilok, cvála ušľachtilý autochtónny lipicánsky žrebec a hniezdia vzácne vtáky, na obzore prelietajú kŕdle divých husí letiacich na okružnú obhliadku okolo Parku prírody Kopački rit. Objavte ilocký františkánsky kláštor, v ktorom je pochovaný chýrny taliansky františkán Ján Kapistránsky a barokové pevnosti Slavónskeho Brodu a Osijeku, skutočnej kultúrnej panónskej metropoly, ktorej univerzitné zázemie dalo svetu aj dvoch chorvátskych nositeľov Nobelovej ceny.
