Jednou z charakteristík Zadaru, mesta výnimočnej histórie dlhej tri tisícročia, bohatého kultúrneho dedičstva a početných pamiatok sú každopádne aj „barkajoli“ (lodníci) (lat. barcatores), ktorí od 14. storočia po dnes v malých člnoch spájajú dva konce mestského prístavu za všetkých poveternostných podmienok, šetriac čas svojim verným cestujúcim.

Tradícia „barkajolstva“ sa datuje od stredoveku, keď zadarská komunita dávala jednotlivým občanom právo, aby za určitý poplatok svojimi loďkami vykonávali prepravu v mestskom prístave. Dnes sa v loďkách charakteristickej červenej farby, ktoré sa nedávno stali suvenírom mesta, spájajú dva konce mestského prístavu, pádlovaním postojačky ako benátski gondolieri. Hoci je táto cesta dlhá, alebo lepšie povedané, krátka 71 metrov a prevesluje sa za jedna a pol minúty, jazda barkajolmi je turistickou atrakciou a máloktorí návštevník Zadaru si nechá ujsť príležitosť zviezť sa v tejto jedinečnej loďke s „galijotmi“ - veslármi 21. storočia.

Dnes je len niekoľko barkajolov, zatiaľ čo v minulosti ich bolo najviac až 21, v období prvej svetovej vojny. Vtedy jazdili na loďke aj dve ženy, zatiaľ čo ich manželia boli na bojovom poli. Barkajolstvo, je rodinná tradícia, ktorá sa dedí z generácie na generáciu v niekoľkých rodinách a podarilo sa ju udržať aj cez všetky nástrahy modernej doby.

Okrem turistov, služby barkajola (lodníkov) často používajú študenti, kuriéri, obchodníci, a všetci, ktorí do centra mesta musia ísť niekoľkokrát za deň. Jazda v loďke ušetrí 15 minút, namiesto toho, aby sa išlo okolo, cez most, ktorý spája zadarský polostrov a zvyšok mesta.

Ako vyjadrenie svojej vďaky a uznania, mesto už viac ako 30 rokov tradične na Nový rok hostí barkajolov a ostatných osem rokov dotuje ich prácu.

Približne pred dvomi rokmi bol v Chorvátsku o barkajoloch natočený dokumentárny film pod názvom "Zadarskí barkajoli," scenáristky a režisérky Tanje Kanceljak.


Turistické združenie Zadarskej župy
www.zadar.hr

Turistické združenie mesta Zadar
www.tzzadar.hr