Konavle sa nachádzajú na samom juhu Chorvátska, v juhovýchodnej časti dnešnej dubrovníckej riviéry. Ide o oblasť, kúpou ktorej si Dubrovnícka republika v 15. storočí doplnila svoje územie.
Názov Konavle je odvodený z latinského slova „canale“, „canalis“, v miestnom nárečí „konali“, „kanali“, čo sa spája s vodovodom, ktorý v rímskom období privádzal vodu z Vodovađe do Epidauru, dnešného Cavtatu. Konavle sú oblasťou s výnimočnými prírodnými krásami a kontrastmi: kopce a nížiny, hory a kras, modrá a zelená, alebo, ako by povedali Konavľania – Horná a Dolná strana (Gornje i Donje bande). Na severe ich obkolesujú konavlianske kopce, na juhu je Jadranské more, na východe sa tiahnu až po Bokokotorský záliv a polostrov Prevlaka a na západe sa znižujú do miernych zátok Cavtatu a Oboda. Centrálnu časť tvorí úrodné Konavlianske pole.
Zachovaná príroda, jedinečná a vysokohodnotná rurálna architektúra, početné pamiatky tisícročnej histórie tohto kraja, stáročné tradície zachované vo folklóre, jedinečný konavliansky kroj a konavlianske výšivky, harmónia života človeka a prírody... toto všetko robí Konavle jedinečnými a známymi. Stredisko Okresu Konavle je stredoveké mestečko Cavtat, nachádzajúce sa 19 kilometrov na juh od Dubrovníku. Antické Epidaurum bolo významnou rímskou kolóniou v týchto priestoroch, ktorá zanikla po vpáde Slovanov a Avarov. Jeho obyvatelia utiekli do vedľajšej osady Laus Rave Ragusu, z ktorej vznikol Dubrovník.
Blízkosť Dubrovníku, bohaté historické a kultúrne dedičstvo a rozmanitá turistická ponuka majú účasť na tom, že Cavtat je jednou z najatraktívnejších destinácií na Jadrane. Z pozoruhodností, ktoré určite treba vidieť je tu rodný dom Vlaha Bukovca, múzeum, ateliér a galéria umeleckých diel jedného z najznámejších chorvátskych maliarov, ďalej mauzóleum rodiny Račićovcov na cintoríne sv. Roka, majstrovské dielo sochára Ivana Meštrovića, pinakotéka župného kostola sv. Mikuláša, ktorý opatruje vzácny sakrálny poklad a Zbierka Baltazara Bogišića so vzácnymi kolekciami grafík, numizmatiky, vzácnych kníh, obrazov a nábytku. V meste je možné vidieť aj mnohé paláce a pamiatky z rímskeho obdobia, ako napríklad zvyšky divadla villa rustica a mestských hradieb.
Cavtat ponúka ubytovanie v deviatich hoteloch, z ktorých jeden je päťhviezdičkový (Croatia), dva sú štvorhviezdičkové a ostatné majú tri hviezdičky. V malej rybársko-turistickej osade Molunat, 20 kilometrov na juh od Cavtatu sa dá kempovať v štyroch autokempingoch a vychutnávať si dovolenku v bezprostrednom kontakte s nedotknutou prírodou. Podmorský svet Cavtatu a Molunatu je výnimočne atraktívny pre potápačské aktivity. V bezprostrednej blízkosti, pri cavtatských ostrovčekoch Mrkan, Bobara a Supetar, sa nachádza niekoľko antických nálezísk, najväčších a najatraktívnejších na Jadrane a ktoré patria medzi väčšie v Stredozemí. Výnimočne cenné sú náleziská s vyše 1800 amforami a pitosmi, pochádzajúcimi z 1. storočia pred našim letopočtom a z 1. a 2. storočia nášho letopočtu. Cavtatský podmorský svet je bohatý aj na nádherné podvodné múry, ktoré siahajú až do hĺbky 100 metrov, podvodné jaskyne a potopené lode, pochádzajúce z čias antiky až po súčasnosť.
O Čilipoch sa dá povedať, že sú kultúrnym centrom Konavlí, známe svojimi folklórnymi manifestáciami, na ktorých môžu turisti najlepšie spoznať konavlianske tradície a kroje s typickými hodvábnymi výšivkami. Konavlianske kroje a výšivky sú známymi symbolmi tejto oblasti, nielen v Chorvátsku, ale aj vo svete. Kroje boli ukazovateľom majetkového a sociálneho postavenia Konavľanov, najmä žien. Konavlianske výšivky sú základným ozdobným prvkom ženského kroja, ktorý sa priväzoval na náprsenky a okraje rukávov. Pôvodne sa vyšívali s hodvábnymi niťami, ktoré sa získavali z priadky morušovej, tú chovali v každom dome a farbili prírodnými farbivami.
V Čilipoch sa nachádza aj Vlastivedný dom Konavlí, múzeum, v ktorom opatrujú bohaté etnografické materiály tejto oblasti. Pre milovníkov prírody sa medzi Čilipami a Cavtatom nachádza aj upravený peší a cyklistický chodník, popri ktorom je vidieť endemické rastlinné druhy a chránené vzácne živočíšne druhy. V dedine Pridvorje pod svahmi najvyššieho konavlianskeho vrchu Snježnica (1 234 metrov) bol v 15. storočí vybudovaný kniežací palác, v ktorom bývali kniežatá. Konavoski Dvori sú chránenou krajinnou oblasťou pri prameni a hornom toku rieky Ljuty, popri ktorej sa nachádzajú početné mlyny a lisy z obdobia Dubrovníckej republiky. Po roku 1550 bol vybudovaný systém „dolných mlynov“, ktorý sa zachoval a dnes predstavuje chránený pamätník kultúry.
V horskom sedle, ktoré vedie k bosnianskemu územiu, sa nachádza pevnosť Sokol alebo Soko Grad, taktiež z čias Dubrovníckej republiky. Pevnosť je obnovená a návštevníkom poskytuje jedinečný výhľad na celé Konavle. Polostrov Prevlaka, ktorý zatvára vstup do Bokokotorského zálivu, je pre svoje prírodné hodnoty a mikroklímu pod osobitnou ochranou. Pevnosť na myse Oštro bola vybudovaná v polovici 19. storočia a je jednou z dôležitejších rakúsko-uhorských pevností na chorvátskom pobreží.
Konavlianska oblasť ponúka turistom, ktorí bažia za aktívnym oddychom, tri cyklistické chodníčky v celkovej dĺžke asi 60 kilometrov, milovníci dobrodružnej dovolenky si nájdu niečo pre seba. Bralo upravené na voľné horolezectvo sa totiž nachádza nad konavlianskymi dedinami Mihanići a Pridvorje a v ponuke sú aj výlety Konavle Jeep Safari, ATV Safari a program rekreačného jazdenia na koňoch v Popovićoch.
Turistické združenie Dubrovnícko-neretvianskej župy
www.tzdubrovnik.hr
Turistické združenie Okresu Konavle
www.tzcavtat-konavle.hr
Okres Konavle
www.opcinakonavle.hr
Kultúrno-umelecký spolok Čilipi
www.cilipifolklor.hr