Viete, kde je slovenské more? Predsa v Chorvátsku!
Hľadanie
 
Karlovac – Mesto na štyroch riekach
Málo ktoré mesto sa môže pochváliť tým, že leží na štyroch riekach, a jedným z takýchto „šťastlivcov“ je Karlovac, mesto ležiace 55 kilometrov juhozápadne od Záhrebu. Mestom a okolím pretekajú rieky Kupa, Dobra, Mrežnica i Korana.

Rijeka Korana vzniká ako pokračovanie Plitvických jazier, pričom jej kaňon skrýva množstvo vodopádov, z ktorých najkrajšie sú na hornom toku rieky. V Karlovci preteká cez samotné centrum mesta, no je tu veľmi pokojná a mierna. Keď sa Európa vysporadúvala v XV. stor. s tureckou agresiou, Viedeň dala na brehoch Korany postaviť obranné múry. Verili, že hlboká zelená rieka, ktorá napĺňala priekopy pod hradbami, ochráni nielen mesto, ale i celú Európu pred nájazdmi tureckých dobyvateľov.

Dobra má nadzemný aj podzemný tok a tečie medzi vrchmi obrastenými zelenými lesmi. Potom čo sa v meste Ogulin ponára pod zemský povrch a opäť vyviera neďaleko vodnej elektrárne Gojak, stáva sa posilnená vodou z elektrárne dokonca divokou.

Mrežnica, rieka sýtozelenej farby, skrýva svoje tajomstvá v kaňone a je bohatá na vodopády a kaskády. V Karlovci sa zelená farba Mrežnice stráca pri jej sútoku s väčšou riekou Koranou.
Karlovac vznikol v 16. storočí v tvare šesťcípej hviezdy rozdelenej do 24 pravidelných priestorových blokov za účelom obrany pred Turkami. Okrem Karlovca majú takýto tvar iba dve ďalšie miesta v Európe – talianska Palmanova a Nové Zámky na Slovensku.

Stavba pevnosti pod vedením vtedajšieho chýrneho architekta Martina Gambona
začala v roku 1579 na majetku šľachtického rodu Zrínskych pod starým hradom Dubovac, pričom meno Karlovac (Karlstadt) dostalo mesto na počesť svojho zakladateľa rakúskeho arcivojvodu Karla Habsburského.
Vybudovali sa bašty a hradby a vo vnútri pevnosti vznikli celé námestia, paláce, vojenské a sakrálne objekty.

V 16. a 17. storočí mestu a pevnosti vládne armáda, pričom však mesto pomaly mení svoju tvár. Ohrozujú ho záplavy a pustošia požiare. Pri veľkom požiari v roku 1594 zhorelo celé mesto. Karlovac potom ničili epidémie moru, z ktorých najhoršia bola v roku 1773, kedy zahynula polovica obyvateľstva. Turci obliehali Karlovec sedemkrát, no nikdy ho neobsadili. Posledné obliehanie osmanských vojsk sa konalo v roku 1672.
Nespokojní s prísnou vojenskou správou, ktorá neumožňovala hospodársky rozvoj mesta, žiadali jeho občania od cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie, aby Karlovac vyhlásila za slobodné kráľovské mesto pod civilnou správou. To sa uskutočnilo v roku 1776, kedy sa Karlovac stal slobodným mestom a v roku 1781 ho cisár Jozef II. poctil vydaním Listiny o privilégiách slobodného kráľovského mesta a mestským erbom. V 18. a 19. stor. sa Karlovac svojím hospodárskym rozkvetom zaradil medzi najdôležitejšie obchodné mestá medzi Jadranským morom a Podunajskom.

O bohatej histórii Karlovca svedčí Mestské múzeum. Nachádza sa v paláci, ktorý dal vybudovať v prvej polovici 17. stor. karlovacký generál Vuk Krsto Frankopan, a dnes je jedným z najstarších zachovaných príkladov obytnej architektúry kúriového typu v Karlovci. Dnes sa tu uchovávajú archeologické, prírodovedné, historické, etnografické a kultúrno-historické zbierky z mesta a okolia.
Starý hrad Dubovac poskytuje najkrajší výhľad na celý Karlovac. Leží na umelom vŕšku na nábreží povyše Karlovca a jeho názov svedčí o tom, že táto časť bola v raných časoch porastená dubovým lesom. Prvý raz sa spomína v roku 1339 v historických cirkevných listoch.

Popri mnohých pamiatkach ponúka Karlovac svojím návštevníkom prírodné krásy v zelených dolinách svojich štyroch riek, bohatú gastronomickú ponuku, prechádzky po stáročných mestských alejach, jazdu starým fiakrom pri tónoch promenádnych koncertov a vášnivým milovníkom prírody zas potešenie z rybolovu, cyklistické trasy, rafting a kanoistiku na rieke Mrežnici a Dobre. V lete sa môžete osviežiť v Korane na Foginovom kúpalisku priamo v centre mesta alebo sa vydať na výskum prírodných krás a kultúry karlovackého okolia.

Ubytovanie sa ponúka v troch hoteloch – Korana Srakovčić, Carlstadt a Europa, pričom v okolí mesta sú k dispozícii aj autokempingy, Radonja i Slapić.

Informácie

Turistické združenie Karlovackej župy
www.tzkz.hr

Turistické združenie Mesta Karlovac
www.karlovac-touristinfo.hr

Mesto Karlovac
www.karlovac.hr
 
 

Cookie policy

In order to provide you the best experience of our site, and to make the site work properly, this site saves on your computer a small amount of information (cookies). By using the site www.croatia.hr, you agree to the use of cookies. By blocking cookies, you can still browse the site, but some of its functionality will not be available to you.

What is a cookie?

A cookie is information stored on your computer by the website you visit. Cookies allow the website to display information that is tailored to your needs. They usually store your settings and preferences for the website, such as preferred language, e-mail address or password. Later, when you re-open the same website, the browser sends back cookies that belong to this site.

Also, they make it possible for us to measure the number of visitors and sources of traffic on our website, and as a result, we are able to improve the performance of our site.

All the information collected by the cookies, is accumulated and stays anonymous. This information allows us to monitor the effectiveness of the websites and is not shared with any other parties.

All this information can be saved only if you enable it - websites cannot get access to the information that you have not given them, and they cannot access other data on your computer.

Disabling cookies

By turning off cookies, you decide whether you want to allow the storage of cookies on your computer. Cookies settings can be controlled and configurated in your web browser. If you disable cookies, you will not be able to use some of the functionality on our website.

More about cookies can be found here:

HTTP cookie
Cookies