Málo ktoré mesto sa môže pochváliť tým, že leží na štyroch riekach, a jedným z takýchto „šťastlivcov“ je Karlovac, mesto ležiace 55 kilometrov juhozápadne od Záhrebu. Mestom a okolím pretekajú rieky Kupa, Dobra, Mrežnica i Korana.
Rijeka Korana vzniká ako pokračovanie Plitvických jazier, pričom jej kaňon skrýva množstvo vodopádov, z ktorých najkrajšie sú na hornom toku rieky. V Karlovci preteká cez samotné centrum mesta, no je tu veľmi pokojná a mierna. Keď sa Európa vysporadúvala v XV. stor. s tureckou agresiou, Viedeň dala na brehoch Korany postaviť obranné múry. Verili, že hlboká zelená rieka, ktorá napĺňala priekopy pod hradbami, ochráni nielen mesto, ale i celú Európu pred nájazdmi tureckých dobyvateľov.
Dobra má nadzemný aj podzemný tok a tečie medzi vrchmi obrastenými zelenými lesmi. Potom čo sa v meste Ogulin ponára pod zemský povrch a opäť vyviera neďaleko vodnej elektrárne Gojak, stáva sa posilnená vodou z elektrárne dokonca divokou.
Mrežnica, rieka sýtozelenej farby, skrýva svoje tajomstvá v kaňone a je bohatá na vodopády a kaskády. V Karlovci sa zelená farba Mrežnice stráca pri jej sútoku s väčšou riekou Koranou.
Karlovac vznikol v 16. storočí v tvare šesťcípej hviezdy rozdelenej do 24 pravidelných priestorových blokov za účelom obrany pred Turkami. Okrem Karlovca majú takýto tvar iba dve ďalšie miesta v Európe – talianska Palmanova a Nové Zámky na Slovensku.
Stavba pevnosti pod vedením vtedajšieho chýrneho architekta Martina Gambona
začala v roku 1579 na majetku šľachtického rodu Zrínskych pod starým hradom Dubovac, pričom meno Karlovac (Karlstadt) dostalo mesto na počesť svojho zakladateľa rakúskeho arcivojvodu Karla Habsburského.
Vybudovali sa bašty a hradby a vo vnútri pevnosti vznikli celé námestia, paláce, vojenské a sakrálne objekty.
V 16. a 17. storočí mestu a pevnosti vládne armáda, pričom však mesto pomaly mení svoju tvár. Ohrozujú ho záplavy a pustošia požiare. Pri veľkom požiari v roku 1594 zhorelo celé mesto. Karlovac potom ničili epidémie moru, z ktorých najhoršia bola v roku 1773, kedy zahynula polovica obyvateľstva. Turci obliehali Karlovec sedemkrát, no nikdy ho neobsadili. Posledné obliehanie osmanských vojsk sa konalo v roku 1672.
Nespokojní s prísnou vojenskou správou, ktorá neumožňovala hospodársky rozvoj mesta, žiadali jeho občania od cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie, aby Karlovac vyhlásila za slobodné kráľovské mesto pod civilnou správou. To sa uskutočnilo v roku 1776, kedy sa Karlovac stal slobodným mestom a v roku 1781 ho cisár Jozef II. poctil vydaním Listiny o privilégiách slobodného kráľovského mesta a mestským erbom. V 18. a 19. stor. sa Karlovac svojím hospodárskym rozkvetom zaradil medzi najdôležitejšie obchodné mestá medzi Jadranským morom a Podunajskom.
O bohatej histórii Karlovca svedčí Mestské múzeum. Nachádza sa v paláci, ktorý dal vybudovať v prvej polovici 17. stor. karlovacký generál Vuk Krsto Frankopan, a dnes je jedným z najstarších zachovaných príkladov obytnej architektúry kúriového typu v Karlovci. Dnes sa tu uchovávajú archeologické, prírodovedné, historické, etnografické a kultúrno-historické zbierky z mesta a okolia.
Starý hrad Dubovac poskytuje najkrajší výhľad na celý Karlovac. Leží na umelom vŕšku na nábreží povyše Karlovca a jeho názov svedčí o tom, že táto časť bola v raných časoch porastená dubovým lesom. Prvý raz sa spomína v roku 1339 v historických cirkevných listoch.
Popri mnohých pamiatkach ponúka Karlovac svojím návštevníkom prírodné krásy v zelených dolinách svojich štyroch riek, bohatú gastronomickú ponuku, prechádzky po stáročných mestských alejach, jazdu starým fiakrom pri tónoch promenádnych koncertov a vášnivým milovníkom prírody zas potešenie z rybolovu, cyklistické trasy, rafting a kanoistiku na rieke Mrežnici a Dobre. V lete sa môžete osviežiť v Korane na Foginovom kúpalisku priamo v centre mesta alebo sa vydať na výskum prírodných krás a kultúry karlovackého okolia.
Ubytovanie sa ponúka v troch hoteloch – Korana Srakovčić, Carlstadt a Europa, pričom v okolí mesta sú k dispozícii aj autokempingy, Radonja i Slapić.
Informácie
Turistické združenie Karlovackej župy
www.tzkz.hr
Turistické združenie Mesta Karlovac
www.karlovac-touristinfo.hr
Mesto Karlovac
www.karlovac.hr