Hum je so 17 obyvateľmi najmenšie mesto na svete, zapísané do Guinnessovej knihy rekordov. Najmenšie mesto sveta sa nachádza v srdci Istrie. Nachádza sa v buzetskom okrese, vzdialené 14 kilometrov od okresného mesta Buzet. Dá sa doň prísť autom, výletným autobusom, no mnohí prichádzajú aj peši, aby si lepšie prezreli zaujímavosti a zažili krásy krajiny.

Najzaujímavejšia cesta vedie jednoznačne cez tzv. Aleju glagoljaša (Alej hlaholitov), ktorou sa myslí cesta medzi Ročom a Huma m, lemovanú veľkými kamennými pamätníkmi, ktoré pozdĺž okolitých polí predstavujú jednotlivé písmená hlaholickej abecedy. Začína Stĺpom Čakavského parlamentu, postaveným v roku 1977 a končí mestskou bránou v Hume. Hum totiž býval jedným z najznámejších centier hlaholictva už od 11. storočia. Hlaholika sa tu používala ešte aj začiatkom 20. storočia, a v dnešnej dobe je tu zastúpená v meste aj širokom okolí na starých hlaholických pamiatkach, ale aj pamätníkoch z nového obdobia.

Svoj dnešný vzhľad získava Hum už v stredoveku, respektíve v 11. storočí. V tých časoch vznikol na pozostatkoch starej pevnosti Humský kaštieľ a okolo neho prvý rad domov budúceho mestečka. Celá Istria bola v tomto období súčasťou veľkej Franskej ríše. Markgráf Ulrich I. dal v hraničných oblastiach svojej ríše obnoviť a vybudovať rad obranných hradov, medzi ktoré patril aj tento v Hume. V roku 1102 dáva Ulrich II. mesto Hum a niektoré ďalšie kaštiele do vlastníctva akvilejskému patriarchovi.

V darovacej listine sa uvádza názov «castrum Cholm» (podľa starého chorvátskeho názvu Hlm), ktorý predstavuje prvú písomnú spomienku Huma v jeho dlhej histórii. Tým sa začínajú dejiny Humu ako pevnosti. Až do 17. storočia sa v historických prameňoch spomína Hum ako "castrum", čo znamená pevnosť, a dnes je Hum samostatnou mestskou pamiatkovou rezerváciou a jedným z vzácnych zachovaných príkladov urbanistického rozvoja vo vnútri mestských hradieb z raného stredoveku. Od jeho vzniku sa až do súčasnosti sa pred mestskými hradbami takmer nič nebudovalo, osada zostala ohraničená plánom, ktorý vznikol už v ranom stredoveku.

V Hume sa zachovali fresky vytvorené v druhej polovici 12. storočia, keď mesto patrilo Akvilejskému patriarchovi, ktorý pravdepodobne ich vytvorenie sám objednal. Autor fresiek nie je známy, no úroveň diela svedčí o tom, že išlo o výnimočne talentovaného vrcholného umelca a znalca freskového maliarstva. Humské fresky sú jedinečným umeleckým dielom, s ktorým sa nedajú porovnať žiadne podobné diela na Istrii, ani v širšom regióne. Sú namaľované v duchu románskeho umenia západnej Európy, ale aj pod vplyvom byzantského maliarstva. V románskej kaplnke sv. Jerolima (sv. Jeroným) na humskom cintoríne sa zas čiastočne zachovali veľmi staré nástenné maľby vysokej umeleckej hodnoty.

Turistické združenie Istrijskej župy
www.istra.hr

Turistické združenie mesta Buzet
www.tz-buzet.hr