V posledných rokoch sa podmorské safari stáva čoraz žiadanejším druhom turizmu, v ktorom Chorvátsko, vďaka pútavému podmorskému svetu a členitosti východnej časti jadranského pobrežia, môže ponúknuť veľa. Chorvátske pobrežie zatiaľ priťahovalo hlavne pozemných turistov a nautikov, a v posledných rokoch je čoraz populárnejšie aj potápanie.

Podľa počtu podmorských archeologických nálezov, Chorvátsko je štvrtou krajinou v Európe. Podľa údajov Ministerstva kultúry, v chorvátskej časti Jadranu sa nachádza okolo 400 podmorských archeologických lokalít, z ktorých približne 200 pochádza z obdobia medzi pravekom a novovekom, a najmladšie z čias Druhej svetovej vojny. Ministerstvo ochránilo 92 lokalít ako kultúrne dobro, z ktorých deväť je pod kovovou ochranou.

Pri chorvátskom pobreží sa môžu potápať len organizované skupiny, nie jednotlivé osoby, a za obdobie 2009 – 2013 Ministerstvo vydalo 25 koncesií na vykonávanie a organizovanie podvodných aktivít na kultúrnych dobrách, a to pre štyri podmorské archeologické zóny okolo Mljetu, Lastova, Visu a v okruhu Cavtatu. V tých zónach sa nachádza 35 lokalít, a ešte šesť je mimo nich.

Pri severnom brehu ostrova Kaprija v šibeníckom súostroví sa nachádza atraktívny vrak dobre zachovanej železnej lode z Druhej svetovej vojny „Francesco da Riminni“, ktorú spojenecké vojská v marci roku 1944 torpédovali a potopili, kým maskovaná kotvila. Ide o loď dĺžky 42 a šírky 12 metrov, s troma dobre zachovanými sťažňami. Vrak bol objavený až v roku 1994. Pred Druhou svetovou vojnou loď bola vo vlastníctve dvoch bratov z ostrova Ist, ktorým slúžila na obchodné účely. Začiatkom vojny ju mobilizovali Taliani, ktorí ju používali na prevážanie vojenského nákladu medzi chorvátskym a talianskym brehom. Po kapitulácii Talianska v septembri roku 1943 ju prevzali Nemci, ktorým slúžila pre rovnaký účel.

Neďaleko ostrova Kaprija sa nachádzajú aj zaujímavé podmorské jaskyne a útesy, ktoré sú tiež príťažlivou destináciou milovníkov podmorského sveta. Odhaduje sa, že sa do hĺbok chorvátskej časti Jadranu ročne potopí okolo 150.000 potápačov. Rozhodne najznámejší vrak v chorvátskom Jadrane je „Barun Gautch“, rakúsko-uhorská pasažierska loď z Prvej svetovej vojny, ktorú v roku 1914 potopila podmorská mína vo vodách blízko Rovinju. Loď má dĺžku 84 a šírku 11 metrov, a potopila sa na hĺbke 28 až 40 metrov. Aj ten vrak je pod ochranou Ministerstva kultúry a môže sa navštíviť len v organizácii licencovaného potápačského centra.

V kvarnerskom súostroví si potápači radi prezerajú vrak talianskej pasažierskej lode „Lina“ v blízkosti Cresu, potopený nákladný parník „Tihany“ vedľa ostrovčeka Unije a grécku nákladnú loď „Peltastis“, ktorá sa potopila pri brehu Krku.

V splitskom súostroví sa nachádza viac zaujímavých vrakov. Pri ostrove Mali Barjak je potopený nákladný parník „Teti“. Loď stojí vzpriamene a preto je častý motív fotografií. Mínonosku „Ursus“, ktorá za sebou vliekla plávajúci delový pontón, trafila britská ponorka v roku 1941 okolo Hvaru. Na takmer ideálnej hĺbke pri brehu Pelješca nachádza sa vrak nemeckého torpédového člna S-57, ktorý sa považuje za jeden z najatraktívnejších vrakov na podmorské safari. V dubrovníckom súostroví sú tiež početné vraky, ale aj podmorské steny a úseky.

Ministerstvo turizmu
www.mint.hr