Mienkotvorný denník The New York Times nedávno vo svojej prílohe Cestovanie predstavil americkým čitateľom záhrebskú reštauráciu Klub Gastronomada, v ktorého sezónnej ponuke je aj istrijský „boškarin“ (hovädzie mäso).
"Toto je miesto pre tých, ktorí pochopili, že každá prísada má svoj pôvod a históriu," popisuje Robert Ripli, jeden z troch majiteľov záhrebskej reštaurácie, ktorá je otvorená od roku 2009. Novinár mienkotvorného amerického denníka Alex Crevar v obsiahlej týždennej prílohe Cestovanie svojim čitateľom prezentuje gastronomický koncept a dojmy z miesta, kde môžete ochutnať "regionálnu chorvátsku kuchyňu."
Článok o chorvátskej reštaurácii bol zaradený medzi reportáže o mestách Sao Paolo, Londýn, Miláno a Columbus v štáte Mississippi, a zatiaľ čo sa Sao Paolo odporúča ako mesto umenia a nočného života, Londýn pre kráľovskú svadbu, Miláno kvôli nákupom a Columbus ako rodné mesto Tennessee Williamsa, vzhľadom na sté výročie úmrtia slávneho amerického spisovateľa, Klub Gastronomada uvádzajú ako svojrázne kulinárske laboratórium, v ktorom sa experimentuje s pôvodnými miestnymi jedlami až kým sa nestanú prvotriednym pokrmom. Autor článku píše o myšlienke Gastronomadu zaoberať sa gastronomickým a enologickým poradenstvom pre reštaurácie a producentov miestnych výrobkov v Chorvátsku a okolí a v Klube, kde si členovia, ale aj ďalší hostia môžu vychutnať večeru so špeciálne navrhnutým menu.
"Sezónne zmeny v jedálnom lístku nie sú dostačujúce. Pre nás je dôležitá mikrosezóna a neponúkneme niečo ani o týždeň skôr, než nám sezónne potraviny nezaručia dokonalosť," cituje autor spolumajiteľa tejto reštaurácie.
Pri hľadaní dokonalosti Ripli so svojimi partnermi cestuje po celej krajine a spája zákazníkov s distribútormi vína, hľuzoviek, olivového oleja a syrov, čerstvých rýb a vybraného hovädzieho a jahňacieho mäsa, píše Crevar, a výber nekončí len v rukách zákazníkov, ale tiež aj v ponuke reštaurácií. Crevar má najmä záujem o hľadanie ekologických a tradičných výrobkov a tradičných spôsobov spracovania potravín a prípravy jedla, uvádzajúc ako príklad bežný džem zo starých odrôd sliviek, ktoré sa v Slavónii zavárajú bez cukru, zachovávajúc čistú arómu ovocia a v reštaurácii ho je možné ochutnať ako náplň do palaciniek. Popisuje aj prípravu sušenej chobotnice na šalát, ktorá je povinne ochutená cibuľou pestovanou v Dalmácii. Autora článku obzvlášť zaujala dlhá a zložitá cesta Istrijského „boškarina“ na gurmánsky stôl. Podrobne popisujúc všetky fázy prípravy istrijskej špeciality, podávanej s pečenými zemiakmi a slaninou. V závere článku autor tvrdí, že mäso "je také mäkké, že sa môže takmer jesť lyžicou."
Turistické združenie mesta Záhreb
www.zagreb-touristinfo.com
The New York Times
www.nytimes.com