Sinjska Alka - rytiersky turnaj, ktorý sa koná v meste Sinj a perníky z oblasti severného Chorvátska boli nedávno zaradené na Reprezentatívny zoznam nehmotného dedičstva UNESCO. Súčasne na Zoznam ohrozeného nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré potrebuje naliehavú ochranu, bol zaradený hudobný prejav tzv. -„ojkanje“.
Sinjská Alka je rytierske zápolenie v meste Sinj, ktoré sa koná každoročne už od roku 1717 v regióne rieky Cetina. Počas zápolenia sa rytieri na koňoch, v plnom behu hlavnou ulicou, snažia trafiť kopijou železný prsteň, ktorý visí na lane. Názov turnaja pochádza z tureckého slova alka - prsteň a odráža historické spolužitie a kultúrnu výmenu dvoch rozličných civilizácií.
Hudobný prejav, tzv. „ojkanje“ prednášajú speváci (muž alebo žena) za použitia rôznych techník roztraseným hlasom, osobitým spôsobom spevu "z hrdla". Každá pieseň trvá tak dlho, ako vydrží s dychom vedúci spevák. Melódie spevov sú založené na obmedzených tónových sekvenciách, väčšinou chromatických. Dĺžka intervalu nezodpovedá dnešným stanoveným intervalom a texty obsahujú rôzne témy od lásky až k súčasným sociálnym a politickým témam.
Umenie výroby perníkových produktov vzniklo v niektorých európskych kláštoroch. Počas stredoveku, keď dorazilo do oblasti severného Chorvátska, sa stalo aj remeslom. Perník - jedlý výrobok z cesta sa vykrajuje formičkami, pečie, suší a farbí rôznymi potravinovými farbami. Každý remeselník zdobí perníky svojským spôsobom, často obrázkami, malými zrkadielkami a veršami alebo správami. Najčastejším perníkovým motívom je srdce.
Okrem chorvátskej Sinjskej Alky, pernikárskeho remesla a „ojkanja“ boli na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO zaradené aj španielske flamenco, Pekinská opera, akupunktúra, a azerbajdžanské a iránske koberce.
V súčasnej dobe má Chorvátsko na Zozname UNESCO zapísaných desať nehmotných kultúrnych dedičstiev, čím sa stalo vedúcou európskou krajinou.
Na zasadnutí v Abu Dhabi v roku 2009 bolo už na Zoznam nehmotného dedičstva UNESCO zaradených sedem chorvátskych hodnôt nehmotného kultúrneho dedičstva: dubrovnícka Fešta sv. Blažeja, spev v dvoch hlasoch v úzkych intervaloch z Istrie a chorvátskeho Primorja, umenie výroby tradičných drevených hračiek z oblasti chorvátskeho Zagorja, každoročný jarný sprievod kráľovnej (Ljelje) z Gorjana, sprievod "Za križen" na ostrove Hvar, výročný fašiangový sprievod zvončiarov z oblasti Kastva a čipkárstvo v Chorvátsku (Pag, Hvar, Lepoglava).
Na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je v súčasnosti zaradených 229 kultúrnych hodnôt z 87 krajín. Zapísané boli umenia a prejavy, ktoré podporujú rozmanitosť nehmotného kultúrneho dedičstva a pozdvihujú povedomie o jeho význame. Medzinárodná spolupráca pomáha aktérom v oblasti zachovania ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa vytráca aj napriek úsiliu miestnej komunity.
Ministerstvo kultúry
www.mint.hr