Viete, kde je slovenské more? Predsa v Chorvátsku!
Hľadanie
Nájdi
Meno
Skupina
select
Od:
RadDatePicker
Open the calendar popup.
Do:
RadDatePicker
Open the calendar popup.
 

 

Chorvátske národné parky

22. apríla 2012

Národný park Plitvické jazerá

Plitvické jazerá

Národný park Plitvické jazerá je zvláštnym geologickým a hydrogeologickým krasovým úkazom. Komplex Plitvických jazier bol vyhlásený za národný park v roku 1949. Je to najväčší, najstarší a najnavštevovanejší chorvátsky národný park. Ide o zalesnenú horskú oblasť, kde sa nachádza 16 menších a väčších jazier krištáľovo modrozelenej farby. Jazera prijímajú vodu z početných riečok a potokov a sú prepojené kaskádami a vodopádmi.
Najväčší vodopád v parku, ale aj v Chorvátsku, je Veliki slap (Veľký vodopád), vysoký 78 metrov. Okrem výšky je výnimočný tým, že vzniká pádom potoku po strmej skalnej stene, zatiaľ čo ostatné vodopády tvoria jazerá.
Jednou z najväčších zvláštností parku sú vápencové bariéry, ktoré vznikali po dobu asi 10.000 rokov.
Rozsiahle lesné plochy, výnimočné prírodné krásy jazier a vodopádov, bohatstvo flóry a fauny, horský vzduch, kontrasty farieb, lesné chodníky a drevené mostíky sú súčasťou neopakovateľného celku, ktorý bol vyhlásený za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO v roku 1979 ako jeden z prvých na svete.
Na Plitvických jazerách sa nachádza aj prameň rieky Korana, ktorá dostáva vodu z jazera. Plitvické jazerá nie sú bohaté len na vodné plochy, ale aj na lesy, v ktorých žijú traja najväčší európski predátori - medveď hnedý, rys ostrovid a vlk. Lesy sú bohaté aj na endemické rastlinné druhy týchto oblastí Európy, ako sú napr. zvonček, či iskerník. Endemické druhy sú na Plitvických jazerách iba časťou bohatej flóry, ktorej tu nájdeme takmer 1146 druhov, vrátane 44 chránených v Chorvátsku.
Prvé začiatky cestovného ruchu na Plitvických jazerách boli zaznamenané v roku 1861 a v minulom roku bola prvýkrát zaznamenaná návštevnosť viac ako jeden milión návštevníkov.
Celková rozloha parku je 29.685 hektárov, z toho jazerá zaberajú 200 ha, lesy 13.320 hektárov a zvyšok sú lúky a iné plochy.

www.np-plitvicka-jezera.hr

Paklenica

Paklenica bola vyhlásená za národný park v roku 1949, len pár mesiacov po NP Plitvické jazerá. Nachádza sa na povrchu 96 kilometrov štvorcových a jej jedinečnosťou sú lesy. V takmer nezalesnenej južnej časti Velebitu v Paklenici sa nachádza výnimočné bohatstvo lesných spoločenstiev, obzvlášť lesy čiernej borovice. Názov parku pochádza z názvu živice čiernej borovice, tzv. „pakliny“, ktorá sa z nej v minulosti získavala. Z geomorfologických vlastností najzaujímavejšie a najpôsobivejšie sú kaňony Mala a Velika Paklenica, ktoré sú vyhĺbené hlboko do hory Velebit. Paklenicu ročne navštívi vyše 100 000 návštevníkov, najvernejšími sú horolezci, ktorých možno vidieť na skalách Paklenice od jari do jesene, najmä na najväčšej chorvátskej skale Anića kuk (712 m).
V národnom parku sa nachádza aj niekoľko jaskýň a jám, z ktorých sú najznámejšie a najväčšie jaskyňa Manita peć nad kaňonom Velika Paklenica a Jama Vodarica medzi kaňonom Velika a Mala Paklenica.
Dôkazom bohatstvo flóry parku je zoznam doteraz zaznamenaných 1.000 rastlinných druhov a poddruhov, z ktorých 79 je endemických.
Rôznorodé biotopy v oblasti Paklenice a výškové rozvrstvenie poskytujú domov pre rôzne živočíchy. Oblasť parku obýva 230 druhov vtákov, 53 druhov cicavcov, 31 druhov obojživelníkov a 11 druhov hadov.

www.paklenica.hr

Risnjak

Národný park Risnjak sa nachádza v Gorskom Kotari, najväčšej zalesnenej oblasti západného Chorvátska. Park je vzdialený iba 15 kilometrov vzdušnou vzdialenosťou od mora a nachádza sa v blízkosti mesta Rijeka a kvarnerského pobrežia.
Územie masívu Risnjak bolo v roku 1953 vyhlásené za Národný park. Z pôvodných 3014 hektárov povrchu parku bol v roku 1997 rozšírený na celkovo 6350 hektárov a okrem centrálnej časti pohoria Risnjak sa na území parku nachádza aj masív Snježnik a prameň rieky Kupa so svojim horným sútokom.
Územie parku je rozdelené na dve zóny - zónu najvyššieho stupňa ochrany a zónu špecifickej ochrany. Viac ako 4300 ha plochy predstavuje chránenú oblasť bez akéhokoľvek zásahu - samostatná prírodná aktivita. V parku je veľké množstvo prírodných zaujímavostí výnimočnej krásy, vďaka ktorej bola oblasť zaradená do najvyššieho stupňa ochrany prírody.
Veľký horský masív Risnjak so svojimi strmými bielymi útesmi a najvyššími vrchmi dominuje zeleni lesov Gorskeho Kotaru. Najvyšším vrchom parku je Veliki Risnjak (1528 metrov) s jednou z najkrajších chorvátskych rozhľadni, z ktorej sa naskytuje nekonečný výhľad na kvarnerský záliv, Kamnické a Julské Alpy - slovinský Snežník, Klek, Bjelolasicu, Velebit... Návštevníci môžu nájsť oddych a ubytovanie v horskej chate Dr. Josip Schlosser Klekovski pod samotným vrchom Risnjaku. Chata disponuje 43 lôžkami a je otvorená od začiatku mája až do konca októbra.
Prameň rieky Kupa je jednou z mnohých nevyriešených záhad krasu a jedným z najsilnejších, najširších a najhlbších chorvátskych prameňov. Vo výške 321 metrov nad morom voda vytvorila malé jazero tyrkysovo zeleno-modrej farby. Oblasť horného sútoku rieky Kupa, ktorá sa nachádza v parku, bola nazvaná magickým údolím motýľov, pretože v tejto oblasti bolo zaznamenaných 69 druhov motýľov. Bohatstvo živočíšneho sveta v NP Risnjak potvrdzuje aj skutočnosť, že tu žije veľké množstvo cicavcov, vrátane troch veľkých európskych šeliem - medveď, vlk a rys a 114 druhov vtákov.
Horský masív Snježnik, ktorý sa nachádza severozápadne od Risnjaku, sa vyznačuje bohatou vegetáciou. Vrch Snježnik (1506 m) je skalnatý a je obklopený horskými lúkami a je z neho nádherný výhľad.
Okrem Risnjaku sa milovníkom prírody odporúča najmä edukačný chodník Leska (4,2 km dlhý s 23 informačnými tabuľami) a horské lúky Lazac a Šegina.

www.risnjak.hr

Mljet

Národný park Mljet je najstarším národným parkom na Jadrane. Zaberá severozápadnú tretinu ostrova, ktorá má dnes až 5375 hektárov chránenej pevniny a okolitého mora. Táto oblasť bola vyhlásená za národný park v novembri 1960 a jeho morská časť sa k nej pridala v roku 1997. Oblasť si získala štatút národného parku vďaka ilýrskym kmeňom, rímskeho cisárstva a Dubrovníckej republiky, no ešte väčšiu zásluhu na tom majú jeho „slanosladké“ jazerá, výrazné rastlinné bohatstvo a jedinečný panoramatický výhľad. Nemalý význam zohralo aj mimoriadne kultúrnohistorické dedičstvo, členité pobrežie, útesy, ostrovčeky a skalné morské výčnelky, ako aj bohatá vždyzelená vegetácia okolitých pahorkov, ktoré sa strmo dvíhajú nad morské plochy a skrývajú početné krasové polia a starobylé kamenné osady.
Soľné jazerá na ostrove Mljet sú jedinečným geologickým a oceánografickým fenoménom krasu, dôležitým nielen v národnom, ale aj vo svetovom meradle. Veľké a Malé jazero svojou krásou a početnými nepreskúmanými tajomstvami priťahujú už celé desaťročia prírodovedcov i ďalších zvedavcov, obzvlášť však turistov, ktorí majú slabosť pre nedotknutú prírodu. Na odvrátenej strane ostrova sa more vlieva takmer nebadateľnou úžinou do vnútra ostrova (úžina Soline), vytvárajúc tak najprv Veľké a potom prostredníctvom ešte užšieho kanála aj Malé jazero. Aj keď ich tvorí morská voda, považujú sa za jazerá a preto ich miestne obyvateľstvo tak aj pomenovalo.
NP Mljet sa vyznačuje tým, že viac ako 90 percent z celkovej plochy zaberajú lesy, vďaka čomu sa Mljet nazýva aj Zelený ostrov. Les alepskéj borovice okolo mljetských jazier sa považuje za najzachovalejší a najkrajší les tohto druhu v Stredozemnom mori.
Uprostred Veľkého jazera sa nachádza ešte jedna prírodná, kultúrnohistorická a turistická atrakcia – malebný ostrovček Svete Marije (Panny Márie) s kostolom a benediktínskym kláštorom z 12. storočia. Ostrovček je vďaka svojmu mimoriadnemu estetickému čaru a silnej duchovno-kultúrnej dimenzii svojráznym symbolom ostrova a Národného parku. Jeho ľudový názov je Melita, podľa rovnomenného hotela a reštaurácie, ktoré sa donedávna nachádzali v starej budove kláštora.
Vody Mljetu sú obľúbeným miestom výskytu vzácneho tuleňa, stredozemnej medvedice. Slávny francúzsky oceánograf Jacques Cousteau, ktorý sa tu potápal pred štyridsiatimi rokmi, vyhlásil, že tunajšia voda je jednou z najčistejších na svete.
Návšteva Národného parku Mljet sa dá realizovať lodnou linkou z Dubrovníku a viacerými turistickými loďami prichádzajúcimi z Korčule, Hvaru a Splitu, ktoré väčšinou pristávajú v prístave Polače a Sobra. Osady Polače a Pomena sú spojené s jazerami pešími chodníkmi.

www.np-mljet.hr

Kornati

Kornati, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti chorvátskeho Jadranu, sú zvláštnou skupinou ostrovov. Vzhľadom na mimoriadnu krásu krajiny, zaujímavú geomorfológiu, členité pobrežie a predovšetkým vďaka bohatej biodiverzite morských ekosystémov bola väčšia časť súostrovia Kornati v roku 1980 vyhlásená za národný park.
NP Kornati sa rozkladá na ploche 220 kilometrov štvorcových a zahŕňa 89 ostrovov, ostrovčekov a morských útesov. Majiteľmi viac ako 90 percent kornatskej pevniny sú obyvatelia ostrova Murter.
Park má početné prírodné a kultúrne zvláštnosti. Najznámejším javom sú "koruny", strmé útesy kornatských ostrovov s výhľadom na otvorené more. Predstavujú veľkú tektonickú trhlinu, ktorá siaha od Istrie a končí niekde v strednej Dalmácii.
Na súostroví Kornati sa nachádzajú početné rozhľadne, z ktorých je najvyššia a najpôsobivejšia Metlina na ostrove Kornat.
Podmorský svet kornatských "korún" je zvláštnym príbehom, ktorý nikoho nenechá ľahostajným. V oblasti národného parku je sedem zón venovaných potápaniu, ktoré je povolené iba organizovaným a schváleným potápačským skupinám.
Kornati sa v turistických publikáciách plným právom nazývajú "námorným rajom", pretože plavba pomedzi 89 nezabudnuteľných ostrovov, ostrovčekov a útesov je výnimočným zážitkom.
V oblasti parku sa nachádza takmer 20 reštaurácii a krčmičiek, ktoré ponúkajú kvalitné domáce jedlá, najmä morské špeciality a kornatskú jahňacinu.
Prenocovať možno len na lodiach a kotvenie je v oblasti parku povolené len v 20 určených zátokách.
Prvá potvrdená kolonizácia súostrovia Kornati bola zaznamenaná v ilýrskom období. Ilýri po sebe zanechali malé obdĺžnikové obydlia, ktoré svedčia o významnom osídlení súostrovia v prehistorickom období. Byzantská éra zanechala najvýznamnejšiu stavbu na súostroví Kornati - pevnosť Tureta na ostrove Kornat, o ktorej sa predpokladá, že bola postavená v 6. storočí. Pravdepodobne slúžila na vojenské účely - zabezpečenie a kontrolu plavby po neistom Jadrane tých čias. Zaujímavou stavbou z byzantskej éry je aj ranokresťanská bazilika na úpätí pevnosti Tureta. Zo stredoveku pochádza aj veľmi pôsobivý kostolík Panny Márie z Tarca, pozostatky úložiska soli a ponorené pozostatky soľného lomu v zátoke Lavsa, pravdepodobne z druhej polovice 14. storočia. Na ostrovčeku Vela Panitula bol začiatkom 16. storočia postavený benátsky kaštieľ, ktorý bol používaný predovšetkým ako miesto pre vyberanie daní od kornatských rybárov. Koniec 19. a začiatok 20. storočia bol na súostroví Kornati najsilnejším obdobím agrárnej činnosti a v tomto období vznikla aj zložitá mozaika kamenných múrikov, ktorá je dnes jednou z najzaujímavejších atrakcií parku.

www.kornati.hr

Brijuni

Brijuni, pre mnohých "raj na Zemi" a poňatie luxusu a glamouru, boli vyhlásené za národný park v roku 1983. Nachádza sa západne od istrijského pobrežia oproti obci Fažana. Skladá sa zo 14 ostrovov a ostrovčekov a s priľahlým morom sa rozprestiera na ploche približne 34 kilometrov štvorcových. Najväčšie a najznámejšie ostrovy sú Veliki a Mali Brijun.
Legenda uvádza, že na tomto mieste anjeli zhromaždili pozostatky rajskej záhrady, aby sa pod ochranou vĺn zachovali ako pamiatka pre ľudstvo.
Súostrovie má bohatú históriu. Národy, ktoré ho obývali, zanechali početné kultúrne a historické pamiatky. Jednou z najznámejších je Kastrum, starobylé osídlenie s pravidelným pôdorysom, ktorý bol obklopený silnými múrmi. V jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza bazilika sv. Márie zo 6. storočia, pri ktorej bol neskôr postavený benediktínsky kláštor.
Pozoruhodný kostolík na ostrove je aj sv. Germana z 15. storočia, v ktorom sa dnes nachádza expozícia kópií hlaholských nápisov a fresiek z Istrie a Kvarneru.
Neďaleko zátoky Verige sa nachádzajú pozostatky komplexu rímskeho sídla s početnými stavbami (chrámy, kúpele, rybník ...). Nachádza sa tu aj Gradina - pozostatky osídlenia z doby bronzovej so zachovanými hradbami a s pohrebiskom.
Brijuni boli v minulosti najdlhšie pod vládou Benátčanov, avšak v dnešnej podobe sú dielom Paula Kupelwiesera, rakúského magnáta, ktorý v 19. storočí kúpil celé súostrovie a urobil z neho exkluzívne miesto vtedajšej bývalej rakúsko-uhorskej riviéry. Európska šľachta sa tu snažila zviditeľniť, či už na golfovom ihrisku a pólovom turnaji, alebo v hoteli a kasíne.
Tak to bolo aj v nasledujúcich desaťročiach, keď sa ostrovy stali prezidentským letným sídlom a nebolo prekvapujúce, že tam, okrem politickej, prichádzala aj filmová a hudobná elita, ako napr. Elizabeth Taylor, Richard Burton, Sophia Loren a ďalší, z ktorých niektorí mali možnosť bývať v luxusných vilách. Aj v súčasnosti navštevujú Brijuni známe osobnosti – napr. Placido Domingo, či monacká princezná Caroline.
Na Brijuni sa nachádza safari a etno park s rôznymi exemplármi z celého sveta, ako sú zebry, daniele, lamy, slony a antilopy, ale aj domorodé živočíchy – istrijský dobytok (boškarin), istrijské ovce a osly. Zaujímavosťou je, že na ostrove bolo nájdených viac ako 200 skamenených stôp dinosaurov.
Ubytovanie na Brijuni je možné v hoteloch Neptun-Istra a Karmen a vo vilách Lovorka, Primorka a Dubravka.

www.brijuni.hr

Krka

Krka je národný park známy veľkým počtom jazier a vodopádov. Bol pomenovaný po rieke Krka a vyhlásený za národný park v roku 1985. Nachádza sa v strednej Dalmácii neďaleko obce Miljevci a len pár kilometrov severovýchodne od mesta Šibenik. Rozprestiera sa na ploche pozdĺž rieky Krka, ktorá pramení na úpätí hory Dinara, blízko mesta Knin a preteká kaňonom dlhým 75 kilometrov. Preteká cez Prokljansko jazero a vlieva sa do šibenického zálivu. Rozprestiera sa na 142 kilometrov štvorcových. Rieka Krka má dnes sedem vodopádov. Jej výnimočnosť predstavuje prirodzený krasový jav, ktorý sa odporúča navštíviť na jar alebo v lete, kedy je najkrajší a návštevníci sa navyše môžu osviežiť v čistej vode.
Aj keď vodopády Krky nie sú príliš vysoké, vynikajú medzi nimi Roški slap a Manojlovac, ktorý je s výškou 32 metrov najväčším v národnom parku. Z výšky 22,5 metrov na Visovačko jazero dopadá vodopád Roški slap. Nachádza sa tu komplex mlyníc - cenné etnografické dedičstvo.
Sútok rieky ďalej vedie k ďalšiemu vodopádu Skradinski buk, pravdepodobne najkrajšiemu v parku. Buk sa skladá zo 17 skalných schodov, ktoré majú až 800 metrov. Na Skradinskom buku je možné prezrieť si aj etnografickú zbierku a staré mlynice (vodné mlyny) ako aj naradia, ktoré sa kedysi používali na pranie kobercov, prikrývok, tkanín a odevov.
Návštevníci sa povinne zastavujú na Visovaci, nádhernom ostrovčeku uprostred rovnomenného jazera. O ostrov o zachovanie kultúrneho dedičstva tejto oblasti sa po stáročia starajú františkáni, ako vidieť z mnohých diel v kláštornom múzeu. Niektoré predmety pochádzajú ešte z rímskych čias, presnejšie z prvého storočia. Nachádza sa tu aj bohatá zbierka dokumentov z obdobia tureckého dobývania. Okrem toho, že zachovali početné historické pozostatky, boli františkáni známi ako pestovatelia rastlín. Na ostrove sa nachádza viac ako 195 druhov rastlín.
Zaujímavosť parku je vodná elektráreň Jaruga pod vodopádom Skradinski buk. Ide o druhú najstaršiu vodnú elektráreň na svete, spustenú 28. augusta 1895, len tri dni po prvej vodnej elektrárni na svete na Niagarských vodopádoch.
Tak, ako všetky národné parky, aj v Krka nájdeme množstvo rastlinných a živočíšnych druhov. Je domovom 860 druhom rastlín a 20 druhov rýb, z čoho 10 je endemických. Vďaka tomu je NP Krku jednou z prírodných pamiatok najvyššej kategórie a rieka Krka jednou z najbohatších európskych riek. Žijú tu aj dva endemické druhy jašteríc – krčská jašterica a hnedý šupinatý jašter, ale aj 221 druhov vtákov. To Krku zaraďuje medzi jednu z najbohatších ornitologických lokalít. Zvláštnym bohatstvom parku je 18 druhov netopierov, väčšinou ohrozených.

www.npkrka.hr

Severný Velebit

Severný Velebit bol vyhlásený za národný park v roku 1999 vzhľadom na rôznorodosť krasových javov, rozmanitosť voľne žijúcich živočíchov a výnimočnú prírodnú krásu na relatívne malom priestore. V rámci parku sa nachádzajú prísne chránené prírodné rezervácie Hajdučki a Rožanski kukovi, ktoré sú špecifickým geomorfologickým javom. Doposiaľ tu bolo objavených viac ako 150 jaskýň, z ktorých najznámejšiou je Lukina jama, jedna z najhlbších na svete, objavená v roku 1999. Nachádza sa tu botanické rezervácie Visibaba a Zavižan-Balinovac-Velika kosa, ktoré sú bohaté vysokohorskú flóru. V rámci rezervácie sa nachádza aj známa velebitská botanická záhrada, založená v roku 1967. Na južnej strane sa nachádza rezervácia lesných porastov Štirovača.
Park s rozlohou 109 kilometrov štvorcových križujú početné turistické chodníky, najznámejším je Premužićeva staza. Prechádza cez najkrajšie a najzaujímavejšie častí severného Velebitu. Vrchy hôr poskytujú nádherný výhľad na Jadranské more a ostrovy Pag, Rab, Goli, Krk a Prvić a Krk a na oblasť Liky z kontinentálnej strany.

www.np-sjeverni-velebit.hr
 
 
 
 

Cookie policy

In order to provide you the best experience of our site, and to make the site work properly, this site saves on your computer a small amount of information (cookies). By using the site www.croatia.hr, you agree to the use of cookies. By blocking cookies, you can still browse the site, but some of its functionality will not be available to you.

What is a cookie?

A cookie is information stored on your computer by the website you visit. Cookies allow the website to display information that is tailored to your needs. They usually store your settings and preferences for the website, such as preferred language, e-mail address or password. Later, when you re-open the same website, the browser sends back cookies that belong to this site.

Also, they make it possible for us to measure the number of visitors and sources of traffic on our website, and as a result, we are able to improve the performance of our site.

All the information collected by the cookies, is accumulated and stays anonymous. This information allows us to monitor the effectiveness of the websites and is not shared with any other parties.

All this information can be saved only if you enable it - websites cannot get access to the information that you have not given them, and they cannot access other data on your computer.

Disabling cookies

By turning off cookies, you decide whether you want to allow the storage of cookies on your computer. Cookies settings can be controlled and configurated in your web browser. If you disable cookies, you will not be able to use some of the functionality on our website.

More about cookies can be found here:

HTTP cookie
Cookies