Letoviská

Mesto pamiatok a múzeí pod záštitou UNESCO. Dubrovník tvorí samostatnú kapitolu chorvátskej histórie, ktorá sa dá čítať cez 1940m dlhý, nepretržitý pás mestských hradieb s baštami, hlavnú ulicu Stradun, Orlandov stĺp, goticko-renesančné paláce Sponzu a slávny Kniežací dvor, ako aj slávne kostoly a kláštory.

Tu môžete ochutnať stonské kamenice a slávky, pokladané za jedny z najchutnejších a najlepších mušlí na Jadrane. Z mäsitých jedál tu okrem jahňaciny a teľaciny “spod peky” a morských špecialít predstavuje zvláštnu kapitolu brodet z úhorov a žiab z neretvianskej doliny.

Viete o tom, že vynálezcom padáka je Šibeničan Faust Vrančić? Mesto Šibenik je zvláštne svojimi obrannými vežami Sv. Mihovil, Sv. Nikola, Sv. Ivan a Šubićevac no najznámejšie azda katedrálou Sv. Jakova z 15.stor.

Začnite kúskom autochtónneho tvrdého syra dozrievajúceho v jahňacej koži a drniškého pršutu, ktoré zalejte pohárom červeného vína - primoštenského Babića.

Kvarner je aréna mýtických apsyrtských ostrovov a nezabudnuteľných riviér: opatijskej, crikvenickej, vinodolskej a rijeckej.

Kľúčové slová eno/gastro sveta Kvarneru sú: Vrbnická Žlahtina, Trojšćina, kvarnerské krevety, jahňacina, šurlice, maróny, rabská torta.

Viete, že jedinečné historické jadro mesta Split, figurujúce na zozname svetového dedičstva UNESCO, vyrástlo na základoch vidieckej vily cisára Diokleciána z roku 305?

V Splite nevynechajte slávnu dalmatínsku pašticádu, mäsitý pokrm, ktorého príprava si vyžaduje dokonca dva dni. Ak uprednostňujete jednoduchšie chute, sú tu voňavé pogače (visské, forské a komižské), ktoré sa výborne dopĺňajú s pohárom vína Vugava a Plančić z ostrova Hvar.

Istriu volajú Terra Magica. Je to skutočné kultúrne arborétum, ktorého históriu tvorili Histri, Kelti, Rimania, Byzantínci, Slovania, Benátčania ako aj Rakúsko-uhorská monarchia!

V istrijskej taverne ide všetko po poriadku: od aperitívu bisky, rudy či medice, pokračujete predjedlom v podobe syra a pršutu, tradičnou polievkou istrijská supa, na jar omelety fritaje so špargľou, prichádzate k hlavnému menu: kde si môžete zvoliť medzi morským alebo kontinentálnym.

Najväčším urbánnym centrom Slavónie je mesto Osijek, ktorému dominuje chýrna Tvrdja, rovnako ako Slavónskemu brodu dominuje najväčšia európska baroková pevnosť z 18. stor.

Slavónska hostina vonia predovšetkým slastnou šunkou, salámou (kulen a kulenova seka), kým v typickom slavónskom hrnci buble fazuľový prívarok čobanac a rybací paprikáš s povinným štamprlíkom slivkovej pálenky.

Záhrebská gastronomická ponuka vybudovaná na rakúsko-uhorskej tradícii vyznáva tzv. purgerskú kuchyňu s jedlami ako granatírmarš (cestovina s cibuľou a syrom), alebo napríklad kajzeršmarn, dezert príbuzný palacinkám.

Záhreb býval vždy skutočnou chorvátskou kultúrnou metropolou. Podľa historických prameňov, známych už od roku 1094, vznikol z dvoch stredovekých hradísk menom Gradec a biskupský Kaptol, ktoré vyrástli na dvoch susediacich briežkoch.

Okrem dedinky Smiljan, rodiska jedného z najväčších, geniálnych svetových vynálezcov Nikolu Teslu, kde má dnes otvorené múzeum, oblasť Lika má aj veľké mariánske pútnické miesto Krasno.

Najväčšiu gastronomickú slávu tohto regiónu žnú limské zemiaky chráneného geografického pôvodu. Ak chcete ochutnať pravé ličsské menu, začnite aperitívom – slivovicou alebo hruškovicou, či čučoriedkovým likérom, pokračujte syrom škripavac a nárezom z údenej diviny, prejdite na hlavné jedlo – tradičné ličské pole s jahňacinou “spod peky”.

V oblasti Podravina začnite ochutnávku tvarohom a smotanou, pokračujte tradičným kravským syrom prga zároveň s nárezom samoborskej salámy a pikantnej samoborskej omáčky muštardy, s vyvrcholením v podobe hlavného jedla morky s mlincami.

Stredné Chorvátsko je priestorom romantických stredovekých pevností, posvätných pútnických miest a zámkov, z ktorých najznámejší Trakošćan, je dnes pretvorený na múzeum.